Ticho nepotrebuje veľa priestoru na to, aby sa stalo snovým bezčasím, kde ružovkasté fluidum beztiažového rozjímania vytvára autonómny svet, nezávislý od vonkajšieho hluku.
Ticho surrealistického lesa, kde sa nedeje vôbec nič, môže byť niekedy to najlepšie, čo nás v daný deň mohlo stretnúť. Nie je prázdnotou, ale vítaným oddychom pre myseľ, ktorá na chvíľu rezignovala na potrebu čokoľvek analyzovať.
