Svet okolo nás momentálne pripomína loď bláznov v permanentnej búrke – je hlučný, polarizovaný a utrhnutý z reťaze. Najhoršie je, že vonkajší chaos málokedy ostane za dverami; skôr či neskôr nám pretečie až do papúč.
Tento obraz je o schopnosti prežiť dnešný svet bez straty zdravého rozumu. Je to síce náročné, ale vďaka našej schopnosti adaptácie vlastne celkom uskutočniteľné. Nemusíme čakať v bunkri, kým sa to celé preženie, ale môžeme sa naučiť preplávať tou víchricou ako loď s ostrieľaným navigátorom.
Každá búrka predsa raz skončí. Všimla som si, že z globálneho šialenstva vychádzajú s najmenšími škrabancami tí, čo aj v tej najväčšej hmle nezabudli, kým sú a Kto vytýčil kurz. Na druhom brehu potom pristanú s niečím, čo predtým nemali: so zdravým nadhľadom a imunitou voči panike.
