Krásne zážitky sú ako obľúbené kúsky oblečenia na konci sezóny. Odložíme ich, no zostáva v nich vpísané všetko, čo sme v nich prežili.
Pamätám si, ako som v detstve otvárala otcov šatník, keď bol na divadelnom turné. Zavrela som oči, zaborila tvár hlboko do jeho košieľ, vdychovala tú známu, upokojujúcu vôňu, a v tom hlbokom tichu medzi visiacimi kabátmi mi v hlave zrazu začalo hrať jeho husľové sólo z Labutieho jazera.
Vône sú totiž magické – majú kľúč od dverí do minulosti, o ktorých sme si mysleli, že sú už dávno zamknuté. Niektoré obdobia odídu, no nikdy z nás nevyprchajú. Stačí opäť otvoriť tie správne dvere, objať mäkkú látku spomienok a nadýchnuť sa ich vône vždy, keď nám vonku začne byť chladno.
