Vizuálny smog, nespočetné zvuky a neúprosný tlak, ktorý nás ženie čoraz rýchlejšie – aby nám nič neuniklo, aby sme o nič neprišli, všetko zažili, viac zarobili a stále sa hnali dopredu…
Túžim dýchať… Prechádzať sa po lese a vnímať vďačnosť za čistotu prchavého okamihu, za samotný dar bytia. Načúvať vánku a sýtiť sa vôňou borovíc. Stáť vzpriamene na vrchole hory a napiť sa múdrosti ticha.
