Zhlboka sa nadýchne a ponorí sa do chladivých vôd svojho vnútra. Čím hlbšie zostupuje, tým väčšmi tíchne hluk vonkajšieho sveta.
Obklopená lazúrami snových farieb, čo rozpúšťajú hranice medzi viditeľným a neviditeľným, rozjíma nad nepatrnými zábleskami odpovedí, ktoré sa dajú nájsť len pod hladinou.
Obraz sám je ozvenou zostupu do hlbín. To, čo je vidieť ako prvé, sú len chvejúce sa obrysy hľadania – skutočný portrét duše sa skrýva pod hmlovinou lazúr. Odpovede nachádza len ten, kto sa odváži ponoriť.
Blahoslavení tí, čo vedia dýchať v hĺbke.
