Vidím ťa. Tú nacvičenú, vyrovnanú tvár, ktorú nosíš po celý deň.
Pod povrchom sa vrství mnoho žiaľov – neviditeľných pre tých, čo sa len pozerajú. No k Tomu, ktorý nás pozná skrz-naskrz, a k tým, čo vedia čítať v srdci, bolesť aj tak presiakne.
Slzy zadržané vnútri nás ťažia ako bezmenné balvany, ktoré nesieme zbytočne. Slzy, čo necháme voľne tiecť, sa menia na dážď – osviežujú pôdu, kde zapúšťa korene naše uzdravenie.
Čo necháš zo svojich sĺz vyrásť?
