Aj na miestach, kde má podľa všetkých pravidiel vládnuť tma, sa svetlo občas nenechá umlčať.
Tento príbeh nie je o odovzdaní sa osudu – je to vedomá vzbura a manifest vôle žiť. Tiene tu posledné slovo nemajú. Ukazuje sa, že ani to najhlbšie podsvetie nedokáže pohltiť silu človeka, ktorý zostane pevne prepojený so svojou podstatou.
Eurydika v loďke odmieta hrať tisícročnú rolu bezmocnej obete. Jej vnútorná žiara prepisuje antický mýtus o strate a beznádeji. Neprišla do temnoty prosiť o milosť – priniesla si tam vlastné svetlo.
