Už niekoľko rokov sa venujem súkromnému výskumu našej posadnutosti šťastím. Žijeme občas v akomsi tragikomickom paradoxe: tak urputne hľadáme radosť a dokonalosť, až pred nimi vlastne úspešne utečieme. Aj uprostred najväčšieho prepychu sa vieme pristihnúť pri myšlienke, či predsa len nie je trávnik u suseda zelenší.
Odísť z luxusného raja je ťažké, ale schopnosť dobrovoľne si skomplikovať život a vidieť pravú podstatu vecí je našou najväčšou superschopnosťou. Možno nás potom čaká nefalšovaná radosť z „obyčajnej“ existencie a z tisícov drobných každodenných darov.
